Pred nedávnom som mal chvíľu voľna a chcel som si trochu oddýchnuť. Proste len tak vypnúť, nerobiť vôbec nič a relaxovať. Sadol som si teda na pohovku, zobral do ruky ovládač a istý čas som sledoval televíziu. Len tak náhodne som prepínal kanály, lebo tak ako obvykle nešlo nič poriadne, čo by ma zaujalo. Dostal som sa až na nejaké cudzojazyčné spravodajské kanály, ktoré som ani nevedel, že
máme a upútala ma jedna vec. Práve prebiehala nejaká prednáška alebo niečo podobné, bolo tam veľmi veľa ľudí a ten hlavný pán rozprával v akomsi úplne neznámom jazyku. To, čo ale okamžite upútalo moju pozornosť, bolo tlmočenie.
V záberoch bolo vidno špeciálne kabíny a v nich tlmočníkov, ktorí pôsobili veľmi profesionálnym a sústredeným dojmom a pochopil som, že tlmočenie prebiehalo okamžite, súvisle s tým, ako pán hovoril. Pomyslel som si, že to musí byť naozaj náročné, veď častokrát ja premýšľam nad niektorými cudzími slovíčkami pomaly aj hodiny a oni musia zvládať všetko okamžite. Samozrejme, ak chce byť človek tlmočník, musí ovládať jazyk na perfektnej úrovni a určite to chce aj veľa tréningu. Keďže ma to, čo som videl celkom zaujalo, zistil som si o tlmočení pár informácií.
To, čo som videl sa nazýva simultánne tlmočenie a je teda v priamom prenose alebo inak povedané živé. To, čo sa povie sa okamžite prekladá do iného jazyka a najčastejšie sa využíva pri prednáškach, konferenciách alebo školeniach. Prebieha tak, že v kabíne, ktorá ma výhľad na rečníka, ale je zvukotesná, sú dve osoby – tlmočníci, ktorí majú slúchadla a tlmočia tým, čo počúvajú. Jeden tlmočí a druhý všetko sleduje a keďže je to psychicky naozaj náročné, tak ak by sa niečo stalo, jeden druhého môže zastúpiť, alebo sa jednoducho po približne 20 minútach striedajú. Okrem tohto existujú aj iné typy tlmočenia, ale o tom možno inokedy zase v ďalšom článku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára